Hodnotenie cezhraničných dopadov na životné prostredie sa týka vzťahu medzi štátmi, pričom použiteľné ustanovenia sú obsiahnuté v obyčajovom a zmluvnom práve, a ďalej v národnej legislatíve. Tento článok sa zaoberá oboma týmito dimenziami prostredníctvom analýzy prípadu elektrárne Prunéřov II. Autori sa venujú otázke, či sa môžu krajiny, ktoré sú viac vystavené klimatickým zmenám, začať domáhať nápravy na medzinárodných fórach a či je možné jednostranné národné rozhodnutia týkajúce sa energetiky napadnúť z opačnej strany zemegule. Článok obsahuje prehľad použitých právnych ustanovení a ďalej analyzuje postavenie problematiky hodnotenia cezhraničných dopadov na životné prostredie v rámci národných právnych poriadkov a systému medzinárodného práva životného prostredia. Príspevok dochádza k záveru, že výsledok daného konkrétneho prípadu je potrebné vidieť zo širšej perspektívy a že opatrenia, ktoré prijala Mikronézia, budú pre ostatné štáty a pre jednotlivcov inšpiráciou k tomu, aby využili legislatívu upravujúcu hodnotenie cezhraničných dopadov a medzinárodného zvykového práva. Súčasne dochádza k posilňovaniu veľmi účinnej metódy vymáhania národného práva a práva EÚ, keď verejnosť v krajine pôvodu má právo využiť pomoc poškodeného štátu alebo jeho verejnosti. To by nepochybne pomohlo k získaniu medzinárodnej publicity a prekonaniu alebo oslabeniu silných tlakov vyvíjaných na zodpovedné národné orgány.