Výhrada verejného poriadku je jedným z najzložitejších inštitútov medzinárodného práva súkromného, ktorý obmedzuje aplikáciu cudzieho práva. Jasné a presné vymedzenie „verejného poriadku“ je ťažké, pretože ruské právo tento pojem nedefinuje, čo je zdrojom problémov pri jeho aplikácii. Autorka preto analyzuje prax ruských súdov súvisiacu s vymáhaním cudzích rozhodcovských nálezov, a to práve s ohľadom na aplikáciu výhrady ordre public. Na základe analýzy jednotlivých prípadov dospieva autorka k záveru, že výrazom ordre public sa rozumejú základné zásady ruského práva, všeobecne uznávané princípy morálky, na ktorých je ruský právny poriadok založený, všeobecne uznávané princípy a normy medzinárodného práva a pod. Zistíme, že pojem verejného poriadku nie je totožný s obsahom práva Ruskej federácie a že verejný poriadok Ruskej federácie je synonymný so základmi sociálneho poriadku ruského štátu. Pojem verejného poriadku je možné preto využiť iba vo výnimočných prípadoch, keď by aplikácia cudzieho práva viedla k následku, ktorý nie je podľa ruského poňatia spravodlivosti prijateľný.