Článok sa zaoberá tromi inštitútmi ukrajinského medzinárodného práva súkromného: verejným poriadkom (ordre public), obchádzaním zákona a kogentnými normami. Podľa autora pojem verejného poriadku (ordre public) zahŕňa: 1) základné, najvýznamnejšie zásady ukrajinského práva, a predovšetkým zásady jeho ústavného práva, súkromného práva a práva civilného procesu; 2) všeobecne prijímané zásady morálky, na ktorých je ukrajinský právny poriadok založený; 3) legitímne záujmy ukrajinských občanov, právnických osôb a štátu, ktorých ochrana je hlavnou úlohou ukrajinského právneho poriadku; a 4) všeobecne uznávané zásady a normy medzinárodného práva, vrátane medzinárodných právnych štandardov ľudských práv. Autor vysvetľuje, že kogentnými normami sa rozumejú najvýznamnejšie štátne normy a že zdrojom týchto noriem je verejný poriadok (ordre public), ktorý by mohol byť stanovený iba ukrajinskou legislatívou. Odporúča preukázanie existencie kogentných noriem, ktoré vylučujú aplikáciu práva zvoleného stranami, v každom jednotlivom prípade. Používanie konceptu „obchádzania zákona“ v praxi opisuje tak, že vykazuje nasledujúce znaky: Je založené na predpoklade, že voľba použiteľného práva stranami určitej konkrétnej transakcie bola učinená v dobrej viere; že opak (t. j. že voľba použiteľného práva nebola učinená v dobrej viere) musí byť súdom v každom konkrétnom prípade preukázaný; a že mechanizmus „obchádzania zákona“ je zamýšľaný ako nástroj v rukách súdu (sudcov) určený na riešenie kolízií na báze ad hoc. Následne autor uzatvára, že všetky tri uvedené inštitúty sú úzko vzájomne previazané a iba budúca judikatúra ukrajinských súdov ukáže, čo sa nimi vlastne rozumie.